V stredoveku existovali dve obce s názvom Olcnava. V dobových dokumentoch sú zapísané ako “ALTZNOW, ALCZNOW” a pod. Obe obce pritom existovali v tom istom čase a obe na Spiši. Pri skúmaní histórie preto bolo potrebné prihliadať na tento komplikujúci faktor, a rozlišovať informácie, ktoré sa vzťahujú k jednej, alebo druhej obci. Takáto zhodnosť názvov obcí v stredoveku na Slovensku nebola ojedinelá. Takéto “dvojičky” sa spravidla, ale nachádzali v susedných stoliciach. Ako príklad možno uviesť vyše desať zhodných názvov obcí z Hornej Nitry a Turca, ale aj liptovský i spišský Jamník. Dve stredoveké Olcnavy na Spiši však boli od seba vzdialené iba 30 km.

Jedna Olcnava sa nachádzala v blízkosti Popradu, východne od Spišskej Teplice. Najstaršia písomná zmienka o nej sa zachovala z r. 1294, keď dal spišský biskup Jakub desiatky z nej (a iných) dedín opátovi kláštora v Spišskom Štiavniku. Obec ležala pri pravostrannom prítoku Popradu, pri potoku Potôčky. Tento Altznow zanikol v r. 1436 v súvislosti s vpádom husitov na spiš, keď bola vypálená aj Spišská Teplica.

Najstaršia písomná zmienka o našej obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje naša obec pod názvom:”ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI APPELATUR…” teda “Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha…” Označenie “biely” pred menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku richnavského hradu sa Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov od konca 17. stročia.

Viaceré publikácie uvádzajú, že kostol v obci bol postavený v 14. stor. Vychádzajú jednak z najstaršej písomnej zmienky o obci, teda z r. 1312, či 1317 a z najstaršej zachovanej písomnej zmienky o kostole z r. 1392 podľa registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch pápežskej kúrii zo 14. stor. Nemôže ísť o zámenu s kostolom Olcnavy pri Poprade, pretože ten bol zasvätený sv. Dorote. Do zaradenia vzniku kostola do 14. stor. zapadlo i datovanie známej drevenej gotickej plastiky Panny Márie z olcnavského kostola, ktorá je dnes v zbierkach Slovenskej národnej Galérie. Najnovšie archeologické výskumy však ukázali, že spomínaný starý zaniknutý kostol v Olcnave pochádza nie zo 14. stor., ale prinajmenšom z 13. ak nie z konca 12. stor. Toto zistenie však spochybňuje jednoznačné konštatovanie vzniku obce v 14. stor., pretože je namieste otázka, komu by kostol v neobývanom priestore slúžil. Výsledok archeologického výskumu je teda veľmi vážnym dôvodom na to, aby sme uvažovali o Olcnave už na prelome 12.-13. stor., čo však vôbec nevylučuje i viacnásobné doosídľovanie dediny, ktorá mohla byť vojnami, či inými pohromami zničená a znovu vzkriesená.

Prevzaté z práce k návrhu erbu obce Olcnava

Problematike rodu Čákiovcov na Spiši sa podrobnejšie venovala Zuzana Fedorová v ročníkovej práci na filozofickej fakulte PU v Prešove. Taktiež sa venovala aj roľníckemu povstaniu na Spiši v roku 1831, ktoré sa do histórie zapísalo ako krvavé. Oba tieto dokumenty sú k dispozícií na stiahnutie.

Šľachtický rod Čákiovcov na Spiši (140kB),
Roľnícke povstanie na Spiši 1831 (180kB)

Starostovia obce

1990 – 1994 Milan Gardošík (ČSSP + HP)
1994 – 2000 Milan Gardošík (HZDS)
2001 – 2002 Peter Horváth (ANO+KDH+SDKU)
2002 – 2006 Peter Horváth (ANO + KDH + SDKÚ)
2006 – 2010 Ing. RSDr. Jozef Gardošík (HZDS + SMER + SNS)
2010 – 2014 Jaroslav Salaj (SMER)
2014 – 2018 Jaroslav Salaj (SMER)

Historické fotografie z obce